Choď na obsah Choď na menu
 


Holíčsky modrý

21. 12. 2013
Holíčsky modrý - Hm.
Vznik holičského modrého králika nadväzuje na šľachtiteľskú prácu Imricha Vaneka z Holíča, spojenú so šľachtením králika slovenského sivomodrého rexa. Holičský modrý králik je teda vzdialeným potomkom, ktorý vznikol z kríženia kastorexa a rysa. Prvýkrát sa šľachtiteľovi objavil v druhej generácii spolu s normálnosrstými králikmi čiernym, divosfarbeným a vevericovým. Modrému a čiernemu vtedy šľachtiteľ' nevenoval pozornosť. Práve ony boli predmetom polemík pri uznávaní slovenského sivomodrého rexa. Až genetická analýza, ktorú urobil V. Roman (1974) dala šľachtiteľovi za pravdu. Na jej základe sa stanovil holičskému modrému králikovi genotyp AA BB CC dd gg. Analýza tiež potvrdila, že jeden, z pôvodných predkov - kastorex alebo rys bol heterozygotný. Druhýkrát sa holičský modrý králik objavil v ďalších generáciách v hniezde sivomodrých, normálnosrstých krížencov. V roku 1972 šľachtiteľ požiadal ÚV SZD o jeho uznanie za samostatné plemeno. Po uskutočnení testovacích skúšok králika uznali v Nitre 15. októbra 1975 na Národnej výstave králikov a kožušinových zvierat. Osud holičského modrého králika sa spájal so slovenskvm sivomodrým rexom. Myxomatóza každoročne narobí, v šľachtiteľovom chove mnoho škôd. V roku 1972 mal už iba 13 zvierat. Časť králikov musel presunúť do iných lokalít. Pomocnú ruku mu poskytla Pedagogická fakulta v Nitre. Tu sa o králiky staral J. Šiška v rámci výučby prác na pozemku. Ďalším priekopníkom chovu holičského modrého králika bol J. Šuster z Veľkej Idy. Štandard pre holičského modrého králika vypracoval V. Roman. Na základe pripomienok šľachtiteľa i posudzovateľov sa upravil a schválil spolu pri uznávaní králika za samostatné plemeno. Podľa tohto štandardu posudzoval prvé králiky P. Badžgoň, F. Rybka a V. Roman. Chovateľskej verejnosti sa králiky dostali do povedomia nielen na rôznych výstavách, ale aj z článkov, ktoré uverejňoval časopis Záhradkár a chovateľ: Nový králik z Holíča (1974), Holičský modrák a jeho genetika (1974), Chovný smer holičského modrého králika (1975), Návrh na štandard pre holičského modrého králika (1975), K chovu slovenských plemien králikov (1976), O vzniku prvých slovenských plemien králikov (1977). Chov propagoval V. Roman. Pokusy zamerané na sledovanie úžitkovosti tohto králika v drobnochovateľských podmienkach sa nedokončili. Pôvodná vlna značného záujmu chovateľov postupom času zoslabla. Príčinu treba vidieť v poklese životaschopnosti a plodnosti, čo je dôsledok dlhodobého používania príbuzenskej plemenitby aj nevhodných jedincov. Keď sa králik Hm začlenil do Klubu národných plemien nastal v jeho vývoji obrovský posun vpred. Králik po rozšírení medzi chovateľov mimo Slovensko splnil aj podmienku pre jeho zaradenie do európskeho vzorníka na posudzovanie králikov v roku 2003. Pri posudzovaný sa vyžaduje hmotnosť podľa veku 2,50 až 3,25 kg, valcovité , mierne zavalité telo. Hlava krátka, pekne zaoblená, široká v čelnej partii. Ušnice mäsité, pekne zaoblené, dlhé 9 až 10 cm. Srsť je veľmi hustá v podsade, s elastickými, nie príliš hrubými pesíkmi. Dĺžka srsti je 2,5 cm. Farba krycej srsti je po celom tele svetlá oceľovomodrá. Na bruchu je farba o niečo matnejšia. Farba očí je svetlo šedomodrá s tmavomodrou dúhovkou, pazúriky sú tmavo rohovité. Farba podsady má zodpovedať farbe krycej srsti, pri koži môže byť veľmi úzky svetlejší pásik.