Choď na obsah Choď na menu
 


Slovensky sivomodry rex

21. 12. 2013

Ss rex

Slovenský sivomodrý rex - rex ss.Prvým slovenským plemenom králikov je slovenský sivomodrý rex. Vyšľachtil ho už zosnulý chovateľ a posudzovateľ králikov Imrich Vanek z Holíča krížením králikov kastorexa a rysa s cieľom získať nepríbuzné zvieratá králikov rysa rexa na osvieženie krvi do svojho chovu. Šľachtiteľ' začal so šľachtením v roku 1958 a vytýčený cieľ dosiahol vzájomným párením vzniknutých krížencov až v tretej generácii. V šľachtiteľskej práci sa mu vyštiepili králiky modré i čierne s normálnou srsťou, ale aj krátkosrsté jedinec sivomodrého sfarbenia, ktoré sa nepodobali na žiadne dovtedy známe plemená králikov. Párením medzi sebou dávali rovnaké potomstvo. Dal im názov slovenský rex šedomodrý. Za samostatné plemeno sa tieto králiky uznali na spoločnom zasadnutí odborných komisií chovateľov králikov ÚV ČSCHDZ a ÚV SZCHDZ v Olomouci v roku 1965. Slovenský sivomodrý rex prešiel od svojho vzniku až do dnešných dní búrlivým obdobím. Už prvé zvieratá uvidela chovateľská verejnosť na II. okresnej výstave drobných zvierat v Holíči v roku 1956. Takmer celý chov nádejného nového plemena však zničila myxomatóza v roku 1958, pri ktorej šľachtiteľovi uhynulo 84 králikov. K záchrane prispel istý priateľ, ktorému predtým šľachtiteľ daroval zvieratá zo svojho chovu. Prvými priekopníkmi chovu novošľachtencov boli K. Zouhar z Brna a L. Mechúra z Ružomberka. V roku 1959 šľachtiteľ požiadal o uznanie krátkosrstých sivomodrých králikov za samostatné plemeno. Uznanie sa odkladalo z rôznych dôvodov no najmä z nerozhodnosti funkcionárov slovenského zväzu. Prvé uznané králiky registroval M. Martini a tetoval F. Veselský. Široká chovateľská verejnosť sa o uznaní prvého slovenského králika dozvedela z článku, uverejneného v prvom čísle prvého ročníka časopisu Záhradkár a chovateľ v roku 1966, kde sú zároveň aj prvé snímky tohto králika. Prvý štandard zostavil ing. J. Fingerland a na základe zovňajšku stanovil králikovi aj genotyp. Štandard sa zahrnul do Vzorníka už v roku 1966 ako perlový rex. Vyžadoval však tzv. perlovanie srsti, ktoré nové plemeno nikdy nemalo. Králiky na výstavách preto aj nízko hodnotili. Zaradili sa do skupiny malých krátkosrstých plemien, čo chovateľov nelákalo. Chovu novošľachtenca neprispel ani dovoz mäsových plemien králikov zo zahraničia v roku 1965 a neskôr, o ktorých predchádzal chýr, že majú všetky prednosti. O úžitkovosti slovenského sivomodrého rexa chovatelia nevedeli takmer nič. Ani organizované rozširovanie jeho chovu medzi mladými chovateľmi neprinieslo žiadané ovocie. Ich chovateľská neskúsenosť a používanie príbuzenskej plemenitby aj pri nevhodných zvieratách chovu slovenského sivomodrého rexa neprospeli. Výnimkou bol snáď iba M. Targoš z Krásna nad Kysucou, ktorý na Národnej výstave drobných zvierat mladých chovateľov v Trenčíne v roku 1972 získal so svojím slovenským sivomodrým rexom čestnú cenu. Prvú genetickú analýzu nášho prvého slovenského králika urobil J. Zelník v roku 1969. Priaznivý ohlas mal náš prvý slovenský králik na stránkach zahraničných časopisov Deutscher Kleintierzuchter-Ausgabe Kaninchen č. 4/1969. DíeTiervvelt č. 27/1973, Kleintierzucht - Ausgabe D č. 6/1974 v súvislosti s výstavou Interkanin 1973 v Lipsku, kde dosiahol triumf -najvyššie ocenenie pred očami celej svetovej verejností. Medzníkom v chove sa stala práca V. Romana, ktorý vypracoval v roku 1974 na základe svojich pokusov návrh na došľachtenie slovenského sivomodrého rexa, prepracoval štandard, vypracoval novú genetickú analýzu a chovateľov oboznámil s úžitkovými vlastnosťami králika. Veľkú zásluhu na jeho ustálený požadovaného štandardu a genotypu AA BB CC dd GG rex rex a do takého typu krátkosrstých králikov strednej veľkosti, akého poznáme dnes má ing. Miloš Supuka, rodák z Bojníc. Slovenský sivomodrý rex získava na všetkých chovateľských výstavách doma aj v zahraničí úspechy (Brno, Praha, Bratislava, Nitra, Lipsko, rakúsky Wels, Budapešť, Belehrad). Je skromný na chovateľské podmienky. Jeho kožušina je vhodná na výrobu kožuchov a módnych odevných doplnkov. Je životaschopný, plodný (8 mláďat na vrh). Jatočnú zrelosť dosahuje vo veku 114 dní a jatočnú výťažnosť 58 %. Je vhodný do všetkých podmienok drobnochovu.
V súčasnosti komisia králikov pri Slovenskom zväze chovateľov presadzuje jeho začlenenie za samostatné plemeno do európskeho vzorníka pre posudzovanie králikov. Po niekoľkých rokoch sa nám to zrejme podarí. Našim zástupcom ing. M. Supukovi a Š. Pavlíkovi zo Slovenského zväzu chovateľov v Európskom zväze chovateľov králikov bol daný prísľub jeho začlenenia po predložení podkladov jeho štandardu. Doterajší problém bol v tom, že podobný králik nazývaný opálovy rex už v tomto vzorníku existoval, bol vyšľachtení holandskými chovateľmi oveľa neskoršie ale nedosiahol takej kvality, rozšírenia a rozmachu ako náš slovenský sivomodrý rex. Jeho genotyp AA BB CC dd GG rexrex.
Pri jeho posudzovaný na výstavách sa vyžaduje, mimoriadne hustá a pružná srsť s dĺžkou 18 až 21 mm. Farba krycej srsti na povrchu tela je sivomodrá stredného tieňa. Do tejto krycej farby preniká červenohnedý odtieň medzifarby a spolu s inovatkovým leskom koncov pesíkov naberá nafialovitý nádych. Farba krycej srsti sa má rovnomerne, rozprestierať po celom povrchu tela včítane hlavy, ušníc a končatín. V zátylku je malý červenohnedý klin. Divoké znaky sú svetlé s jemným krémovým nádychom. Na leme ušníc sú svetlosivé chĺpky. Oči sú šedomodré, nahnedlý nádych rohovky je prednosťou. Pazúriky sú tmavo-rohovité. Podsada je na celom tele šedomodrá a zaberá asi dve tretiny chlpov. Na povrchu tela sa nad podsadou nachádza pásik medzifarby široký 4 až 7 mm červenohnedej farby. Najvýraznejšia je medzifarba na lopatkách. Na ostatnom povrchu tela nie je medzifarba príliš ostro ohraničená. Jeho ideálna hmotnosť je v rozsahu 3,50 až 4,50 kg podľa veku, dĺžka ušníc 11 až 12 cm. Mimo chovateľov u nás, ktorý sú združení v špeciálnom Klube rexov a králikov národných plemien je najrozšírenejší u českých chovateľov.